Učíme skutočne my deti alebo deti učia nás, dospelých?

Autor: Juraj Šimkovič | 27.3.2015 o 16:03 | Karma článku: 5,01 | Prečítané:  323x

Študoval som na pedagogickej fakulte a celých päť rokov som sa učil, aké sú definície výchovy, vzdelávania, rozoberali sme, ako sa správať k deťom, ako pôsobiť na ne, aby z nich vyrástli kvalitné osobnosti - počúval som teórie od mnohých ľudí, ktorí boli z praxe ale aj mnohých, ktorí sa svoje definície naučili len teoreticky z kníh, z odbornej literatúry - a práve na ich prednáškach so zaspával.

Momentálne by som mal byť profík. Čo sa týka práce s deťmi, popri škole som sa venoval deťom v táboroch, školách prírody, na pravidelných stretnutiach, tréningoch, či víkendových akciách. Stávalo sa, že skoro celé leto som prechádzal z tábora do tábora a stretával tak stovky detí. Stovky detí, ktoré si všímali moje kroky, moje reakcie, moje zmeny nálady, počúvali moje slová, negovali ich alebo ich pozitívne prijímali. Trinásť rokov praxe a päť rokov teórie ma doviedli k záveru, že stále nie som profík, stále sa učím a stále sa aj učiť budem. Tieto menšie tvory, s ktorými prichádzame do kontaktu, sú inšpiratívne a úprimné. Ako deti vnímame? Prednedávnom som mal možnosť stretnúť sa so študentkami nemenovanej vysokej školy a mohli sme sa práve rozprávať na túto otázku. Zaujímavé, že najskôr bolo spomenutých viac negatívnych reakcií na správanie detí ako tých pozitívnych. A pritom všetky tieto prejavy u malých detí sú odpozorované od nás, dospelých. Cez túto časť populácie dostávame spätnú väzbu. Zaujímavé, že dokážeme moralizovať, dokážeme rozprávať o tom, ako by sme sa mali správať, čo robiť pre to a ono, aby tu bolo lepšie, a keď príde na činy, práve títo prckovia nás tromfnú - podelia sa so svojimi vecami, objímu človeka, keď ho majú radi, skritizujú, keď nesúhlasia s tým, čo robíme.

A sme to práve my, ktorí im dávame príklad, nie rečami, ale skutkami. Naše činy ich presviedčajú o tom, čo znamená byť kvalitným človekom. Keď na nás budú vidieť pasivitu, oni budú pasívne, keď uvidia svojho otca ako ľúbi ich mamu, budú si brať tento príklad. My sme tí, ktorí máme na svedomí to, ako sa deti v našom okolí budú správať, aké hodnoty uznávať. Prečo im to sťažujeme tým, akí sme žiarliví, ako ubližujeme, hneváme a pri malých, nedôležitých veciach, nestaráme a o seba, či druhých? 

Čo tak zamakať na sebe, kvôli sebe, no i kvôli malým prckom, pre ktorých môžeme byť inšpiráciou a vzorom. Isto si každý spomenieme, ako sme obdivovali svoje vzory, rozprávali sme ako oni, konali ako oni, preberali ich názory. Nie každý má šťastie na skvelých a vzorných rodičov, tak ukážme druhým aspoň kvalitných priateľov, priateľov do dažďa (nie, nemusíme a teraz kamarátiť s každým, s ktorým prídeme do kontaktu). Ukážme silu našej osobnosti, ktorá bude v nás iba vtedy, keď zamakáme - KAŽDÝ Z NÁS JE ZODPOVEDNÝ ZA ĎALŠIU GENERÁCIU.... 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?