Ak nebudeme ako deti (stručná úvaha dospeláka)

Autor: Juraj Šimkovič | 31.3.2015 o 8:39 | Karma článku: 2,92 | Prečítané:  369x

Skoro pred 5 rokmi som si napísal sám pre seba tridsať krátkych textov, boli to úvahy, v ktorých som cez rôzne témy dával dokopy detský a dospelý svet. Bolo to v časoch , kedy som končil bakalára na vysokej škole. Odvtedy som sa tejto myšlienky nevzdal a myslím si, že by nám bolo lepšie, keby sme vedeli využiť svoju minulosť, veci z detstva a nehrali sa len na dospelých serióznych ľudí. Čo tým však myslím? Kvôli čomu som sa nad týmto zamýšľal?

  1. my dospelí sme si prešli detstvom, vyjašili sme sa, robili sme veci, ktoré boli nebezpečné, ktoré neboli až tak správne, ale v tom momente boli pre nás dôležité - prečo zabúdame na to, akí sme boli a všetko, čo sme v detstve milovali, teraz druhým zakazujeme a moralizujeme? - vychovávajme skúsenosťami
  2. keď som bol ja dieťa, boli časy, kedy  sme prišli zo školy, rýchlo si (ne)porobili veci do školy a už sme boli vonku, na ihriskách, šport sme mali v tele, kamarátov pri sebe - čo na tom, že sme sa občas pobili, pohádali - dokážeme aj teraz zmotivovať seba k tomu, aby sme vybehli s partiou si zašportovať, plávať, ísť sa prejsť? Ako potom chceme teda deti vytiahnuť od počítačov k pohybu? - vychovávajme k aktívnemu tráveniu voľného času
  3. často spomínam na rána, kedy či bol týždeň alebo víkend, vstal som, rýchlo som si porobil, čo bolo treba (už prvé kroky k tomu byť zodpovedný) a išiel som k činnosti, ktorú som mal rád - kde máme túto aktivitu teraz? Prichádzame unavení z práce, ale viac sa mordujeme psychicky ako fyzicky a tak už vypíname a nejdeme ďalej - vychovávajme pozitívne

A mnoho ďalších vecí by sme vedeli zapojiť do tohto textu. Spomeňme si, aké boli naše detské časy, objavovanie, čítanie, chodenie po vonku, všetky športy, priateľstvá, ktoré vydržia i napriek tomu, že sme od seba stovky kilometrov, hry na ihriskách. Práve tým, že nezabudneme na to, aké je detstvo zázračné, môžeme pomôcť tým ďalším deťom, aby ho mali podobné. Keď sme boli deti, netrápila nás politika, prečo súčasné deti začínajú hovoriť o politickej situácií, prečo z nich už tak skoro tvoríme dospelákov? Čo tak dopriať im namiesto moralizujúcich dospelých radšej priateľov, ktorí si prežili podobné, ktorí boli deťmi tiež? Veď pokiaľ im vezmeme veselosť, kto ju bude potom dávať ďalej? A preto si myslím, že takou osobnostnou "kalokagatiou" je naučiť sa používať dospelácky rozum a skúsenosti so zapojením detského srdca - ktoré túži život žiť, nechce dospieť, chce sa radovať a veseliť. Máme dôležitú úlohu, tak nedovoľme si zničiť naše najväčšie poklady - deti, ktoré nemôžu za to, aké máme problémy a koľko toho máme. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?